Bol Štefánik francúzsky špión? Prečo Masaryk sflašoval jeho podpis? A vedeli ste, že Beneš bol prísnym abstinentom? Vznik Československa nebola jednoduchá vec. Viac sa o ňom dozviete v nasledujúcom článku.
Doba čítania: 13 minút
Spoznajte moderné dejiny Slovenska aj na Youtube.
1. Zakladatelia Československa symbolizovali krajiny republiky
Edvard Beneš pochádzal z Čiech. Tomáš Garrigue Masaryk z Moravy a Milan Rastislav Štefánik bol pôvodom Slovák. Všetci traja teda predstavovali zástupcov krajín, ktoré sa mali v novom Československu zjednotiť.
2. Na začiatku boli štyria
Keď dnes hovoríme o zahraničnom odboji, máme väčšinou na mysli T. G. Masaryka, Edvarda Beneša a Milana Rastislava Štefánika. Začiatkom vojny bol v zahraničnom odboji ešte jeden človek – Josef Dürich. Keď v roku 1916 v Rusku začal sústreďovať politickú moc okolo svojej osoby a stával sa konkurenciou Masarykovi, Milan Rastislav Štefánik vycestoval do Ruska a zbavil ho členstva v Národnej rade. Československé krajanské spolky v Rusku sa postavili za Štefánika, ktorý v tomto spore zastupoval záujmy Masaryka. Nuž, vznik Československa nebol jednoduchý.
3. Masaryk, Beneš a Štefánik nemajú spoločnú fotku
Zatiaľ sa mi nikde nepodarilo nájsť spoločnú fotografiu zakladateľov štátu. Zrejme to bude spôsobené tým, že sa spolu nestretávali až tak často. Masaryk pôsobil v Londýne a v Amerike, Beneš v Paríži, no a Štefánik cestoval po celom svete.
Keďže v roku 1918 ešte nemali internet, na spojenie medzi sebou používali písomnú korešpondenciu, telegraf alebo telefóny.
Najviac času spolu všetci traja strávili v roku 1916 v Paríži. Masaryk si na ich spoločné chvíle neskôr zaspomínal takto:
Právě tenkrát jsem se se Štefánikem nejvíc stýkal. Chodili jsme často spolu po Paříži. Měl různé slabůstky – no kdo jich nemáme – a já jsem se mu posmíval. Co se nasmál! Dosud ho slyším, jak srdečně se dovedl smát. Měl jsem ho opravdu rád.
Tomáš Garrigue Masaryk
4. Edvard Beneš nepil alkohol
Najobľúbenejším nápojom Edvarda Beneša bola čistá voda. Ani Masaryk so Štefánikom sa v popíjaní alkoholu príliš nepretrhli, ale občas sa – na rozdiel od ich kolegu – poháru dobrého vína neubránili.
5. Symbol Československa navrhol Štefánik
Symbol „ČS“, ktorý ešte aj dnes môžeme vidieť premaľovaný na hraničných kameňoch, vymyslel Milan Rastislav Štefánik. Nachádzal na úplne prvej neoficiálnej vlajke Československa, ktorú používala Čs. národná rada a ktorú navrhol Štefánik.
6. Masaryk „sfalšoval“ Štefánikov podpis
Pred tým, ako Štefánik vycestoval na Sibír k našim legionárom, stretol sa s Masarykom v Amerike. Tu spolu riešili pripravované prehlásenie, ktorým mal Masaryk položiť zákadnú ideu budúceho štátu Čechov a Slovákov. Štefánikovi na znení prehlásenia záležalo a prosil Masaryka, aby mu ho pred publikovaním zaslal na pripomienkovanie.
Masaryk deklaráciu – známu ako Washingtonská deklarácia – publikoval bez Štefánikovho vedomia, pretože bol nezastihnuteľný na ceste do Japonska a jeho podpis na dokument vlastne… sfalšoval. Štefánik presné znenie deklarácie nepoznal a dokonca s ním po prečítaní ani nesúhlasil. Mal pocit, že to budúci prezident s pokrokovými americkými názormi trošku presolil. 🙂
Podrobne sa tomu venujem v článku „Štefánikove výhrady voči Washingtonskej deklarácii.“
7. Československo malo dvoch ministrov národnej obrany
Vo Washingtonskej deklarácii Masaryk menoval dočasnú vládu. Generál Milan Rastislav Štefánik sa v nej stal ministrom národnej obrany. Masaryk mu to telegrafoval 17. októbra 1918.
Lenže o mesiac neskôr – po vzniku republiky –, dostane Štefánik ďalší telegram. V ňom sa jeho funkcia začína zahmlievať. „Milan zůstane ministrem války,“ odkazujú mu Masaryk s Benešom na Sibír.
Štefánik má na Sibíri urobiť nepopulárnu reorganizáciu najväčšieho československého legionárskeho vojska. Aby medzi československými dôstojníkmi získal autoritu potrebnú na takúto prácu, je dočasne povýšený francúzskou armádou na brigádneho generála. Z politického hľadiska mala jeho osobe legitimitu zabezpečiť funkcia ministra národnej obrany.
Ale keď legionári dostanú v januári „Pozdrav vlasti!“ od ministra národnej obrany Václava Klofáča, Štefánik sa razom ocitá vo veľmi trápnej situácii. Nikto nevie, v akej funkcii na Sibír prišiel a jeho odporcovia sa pýtajú, či má vôbec oprávnenie vykonávať svoje poslanie. Zdá sa, že to nevie ani sám Štefánik. Každopádne, 8. januára vydá nepopulárny rozkaz číslo 456, ktorým zruší všetky podivné inštitúcie, čo si legionári v Rusku vytvorili a zabráni tak ďalšej deštrukcii vojska. Zbalí sa a čo najrýchlejšie Sibír opúšťa.
Za situáciu, v ktorej sa ocitol, viní Beneša. Ten jednal s predstaviteľmi domáceho odboja v Ženeve a na Štefánikove postavenie – zdá sa – príliš nemyslel. Kým totiž zahraničný odboj plánoval rezort obrany zveriť Štefánikovi, doma sa rozhodli pre Václava Klofáča. A tak sme zrazu mali dvoch ministrov národnej obrany.
Podplukovník Metoděj Pleský to neskôr opísal takto:
Generál Štefánik přikázal, aby bylo úředně užíváno názvu ‚ministr vojenství‘ a ‚ministerstvo vojenství‘ a ne ministr a ministerstvo ‚války‘ anebo ‚národní obrany‘. (…) Jak to vlastně se Štefánikovým ministerstvím bylo po jeho příjezdu na Sibiř, není nám jasné do dnešního dne. A myslím, že nevěděl na čem je i Štefánik. Vždyť ještě po uveřejnění Klofáčova vzkazu se v rozkaze čís. 456, vydaném 8. ledna podepsal jako ministr národní obrany.
Pplk. Metoděj Pleský
8. Štefánik mal na Sibíri zriadiť tajnú službu
17. októbra 1918 poveril Masaryk v telegrame Štefánika okrem iného aj založením spravodajskej alebo – ak to bude potrebné – tajnej služby. Jej úlohou malo byť zbieranie materiálu proti boľševikom. Tí totiž v zahraničí obviňovali čs. legionárov z krutostí na ruskom obyvateľstve.
Ďalší nepriamy dôkaz, že Štefánik mal skúsenosti s podobnou prácou pre Francúzov? Ktovie. 🙂
9. Prvým štátom, ktorý oficiálne uznal Čs. národnú radu, bolo Taliansko
Aj keď prvé legionárske vojská vznikli z iniciatívy dobrovoľníkov v Rusku a vo Francúzsku na začiatku vojny, vždy boli podriadené miestnym armádam a ich vrchnému veleniu.
Až 21. apríla 1918 v Taliansku vznikli autonómne čs. légie, ktoré neboli podriadené talianskemu kráľovi, ale Československej národnej rade. V Ríme dohodu o postavení čs. légii podpísali predseda talianskej vlády Orlando, minister vojny gen. Zuppeli a za predstaviteľov Čs. národnej rady Milan Rastislav Štefánik.
Týmto aktom bola Národná rada prvýkrát uznaná za legitímnu predstaviteľku budúceho štátu Čechov a Slovákov.
10. Na Slovensku vzniklo Československo až 30. októbra
Československo bolo vyhlásené po dohode zahraničného a domáceho odboja večer, deň po kapitulácii Rakúsko-Uhorska, teda 28. októbra 1918. Pri podpise všetkých dokumentov bol v Prahe prítomný aj Slovák Vavro Šrobár, avšak bez oficiálneho poverenia zastupovať Slovákov.
Medzitým sa aj na Slovensku v Martine začali zhromažďovať politici a verejní činitelia. Ich stretnutie vyústilo do ustanovenia Národnej rady slovenskej vetvy jednotného československého národa a do podpisu Martinskej deklarácie. V nej sa Slováci oficiálne prihlásili k Československu. Stalo sa tak dva dni po vzniku republiky.
Zdroje:
- Zákon ze dne 28. října 1918 zřízení samostatného státu československého, 1918
- Martinská deklarácia, 1918
- Štefan Osuský a Bohdan Pavlů – Štefánik, kniha prvá: spomienka a postrehy, 1938
- Anna Gašparíková-Horáková – U Masarykovcov, 1995
- Korespondence: T. G. Masaryk – slovenští veřejní činitelé, 2007
- Národní Muzeum: Fenomén Masaryk, 2017
- Sergio Tazzer – Vlastenci alebo zradcovia?, 2018
Monika Holečková – Štefánikove výhrady voči Washingtonskej deklarácii, 2018 - Monika Holečková – 10 revolučných myšlienok, ktorými Masaryk predbehol svoju dobu, 2020
