Generál Maurice Janin – zachránil legionárov na Sibíri, no zomrel v zabudnutí – prvá časť

V našej novodobej histórii hádam ani neexistuje človek, ktorý by vykonal tak veľa práce pre československé légie, než generál Maurice Janin. Vďaka jeho pomoci sa mohlo ešte neexistujúce Československo zapojiť do bojov 1. svetovej vojny s približne 100 tisícovou armádou legionárov. Tak početné vojsko, ktoré bojovalo za neexistujúci štát, si okamžite získalo pozornosť svetových lídrov.

Doba čítania: 20 minút

Obsah

  1. Do Ruska
  2. Cár, cárovná a Rasputin
  3. Stretnutie so Štefánikom
  4. Revolúcia v Rusku
  5. Rue Bonaparte 18

Salut, cet article est traduit en français. Pour le lire, clique ici.

Привет, эта статья переведена на русский язык. Чтобы прочитать его, щелкните здесь.

Hi, this article is also written in English. Click here.

Spoznajte moderné dejiny Slovenska aj na Youtube.

Do Ruska

Generál Maurice Janin sa aktívne zúčastnil bojov 1. svetove vojny na riekach Nancy, Marne a Yser. Počas poslednej bitky sa vážne zhoršil jeho zdravotný stav a bol preložený do francúzskeho hlavného stanu (Grand Quartier Général – GQG) v Chantilly. Tu pôsobil ako zástupca veliteľa generálneho štábu, ktorým bol v tom čase maršal Joffre, hrdina prvej bitky na rieke Marne, počas ktorej sa podarilo zastaviť nemecký útok na Paríž.

Situácia na Východnom fronte nebola taká optimistická a po počiatočných úspechoch sa začala rýchlo zhoršovať. Prvému francúzskemu maršalovi sa akcie ruskej armády prestali pozdávať. A nebol sám. Obavy mal aj francúzsky prezident Raymond Poincaré, ktorého trápili zhoršujúce sa vzťahy cára Mikuláša II. a ruskej Dumy. Predstava, že by sa Východný front mohol zrútiť Francúzov desila.

Od začiatku vojny sa v ruskom hlavnom stane – Stavke vystriedali už dvaja francúzski generáli, ale žiaden z nich si nezískal priazeň cára a jeho suity. A zdá sa, že v GQG neexistoval nikto vhodnejší na túto prácu, než generál Janin.

Hovoril plynulo rusky, venoval sa ruskej literatúre a histórii… proste náš slovanský svet mu nebol cudzí. Navyše bol royalistom a to mu tiež malo pomôcť dostať sa bližšie k cárovi. Už niekoľko krát pred tým Rusko pracovne navštívil. A v roku 1912 dokonca pôsobil ako inštruktor vo vojenskej akadémii v Petrohrade.

Keďže Rusko poznal až príliš dobre, bolo pochopiteľné, že sa mu tam veľmi nechcelo. A navyše – Západný front bol pre Francúzov prestížnejší, než ten Východný.

Do svojich poznámok si napísal:

…můj pobyt v Rusku, při kterém jsem poznal vnitřní stav země, ukázal mi také žhavou nenávist určité části národa k vládě a nehybnou lhostejnost všech ostatních, a zanechal ve mně hluboké znepokojení. (…) Tyto úvahy nebyly toho rázu, aby se mi příliš do Ruska chtělo; ale v době války nutno jíti tam, kde člověku velí…

Generál Maurice Janin

A tak, v apríli 1916, generál Janin so zaťatými zubami a zbalenými kuframi odchádza do cárskeho Ruska ako veliteľ francúzskej vojenskej misie. Je poverený dvomi oficiálnymi úlohami: má pracovať na tom, aby Rumunsko vstúpilo do vojny v súčinnosti s ruskou armádou a má zlepšovať taktické vzdelanie v ruskej armáde. Prezident Poincaré ho poveruje aj ďalšou, netradičnou úlohou: má ruskému cárovi… otvoriť oči.

Cár Mikuláš so svojou rodinou. Zľava Oľga, Mária, Mikuláš II., Alexandra Fyodorovna, Anastázia, Alexej a Tatiana. Rok 1913. Zdroj: Wiki

Cár, cárovná a Rasputin

Generál Janin si po príjazde do Mahiľova, kde sídlil ruský hlavný stan – Stavka, rýchlo získa priazeň cára Mikuláša. Nakoniec, stretol sa s ním už počas cárovho pobytu v Paríži pred vojnou, kedy bol pridelený k jeho sprievodu. Veľa času trávi aj s mladým cárovičom Alexejom, ktorý mu pripomína jeho vlastného syna. Ich vzťah je natoľko blízky, že chodieva cárovičovi priať dobrú noc.

Mikuláša II. vníma ako nekonfliktného, bystrého introverta. Vo svojej knihe „Pád carismu a konec ruské armády“ ho opisuje takto:

Všichni, kdo s ním přišli do styku, byli v krátkém čase získáni prostotou jeho vystupování, jakož i skutečnou dobrotou, která ho charakterisovala a kterou bylo možno vyčísti z jeho velkých modrých očí.

Generál Maurice Janin o cárovi Mikulášovi II.

Aj napriek sympatiám však nemôže nevidieť skutočný stav cárovej vlády. Jeho pohŕdanie politikmi a diplomatmi, ale hlavne skutočnosť, že nemá ani šajnu o krajine, ktorej vládne.

Byl zajisté špatně zpraven o mnohých věcech, a zvláště o tom, co se právě dálo a o smýšlení ve své zemi. (…) Neměl nijaké možnosti utvořiti si o faktech vlastní soud. Co četl, to nebyli noviny, ale výtahy z novin. (…) Dostával o zevnějším světe informace, které možno přirovnati k světelným paprskům, vnikajícím do sklepa okénkem.

Generál Maurice Janin o cárovi Mikulášovi II.

Problémom bola aj samotná cárovná a jej nemecký pôvod. To sa príliš nehodilo do doby, kedy ruskí muži umierali na fronte pod paľbou nemeckých zbraní. No viac, než pôvod, znepokojovalo ľudí jej fanatické nadšenie pre Rasputina. Ruskí vojenskí dôstoníci iba so škrípajúcimi zubami pretrpeli návštevy cárovnej, ktorá sa začala zúčastňovať vojenských rokovaní. No keď vyslovila žiadosť, aby do Stavky mohol prísť aj jej duchovný guru Rasputin, veľkoknieža Nikolaj Nikolajevič rozhorčene vyhlásil, že ak sa objaví Rasputin v Stavke, nechá ho okamžite obesiť.

Jedna z mnohých karikatúr zobrazujúcich cárovnú a Rasputina.

Krajinou sa ako požiar šíria klebety o pomere medzi cárovnou, jej dcérami a Rasputinom a tiež o jeho politickom vplyve na cára.

Generál Janin konštatuje:

Byla v tom zřejmě úmyselná kampaň, ale car a jeho rodina příliš usnadňovali její působení…

Generál Maurice Janin

Janin najskôr nechápe, ako sa tomu môže cár nečinne prizerať. Časom zisťuje, že Mikuláš II. – zdá sa – vôbec nič netuší. Dlho premýšľa nad tým, ako má splniť úlohu, ktorou ho poveril francúzsky prezident. Ako má cárovi otvoriť oči? Obráti sa aj na cárovho blízkeho priateľa admirála Nilova. Ale ten mu poradí držať jazyk za zubami, ak sa chce udržať v okruhu cárových priaznivcov. Vplyv cárovnej na Mikuláša je totiž všemohúci, rovnako ako vplyv Rasputina na cárovnú.

Generál Janin sa teda rozhodne taktne mlčať a ruský cár ho preto po zvyšok života bude nazývať svojím priateľom. Ani jeden z nich netuší, že ten život nebude trvať až tak dlho.

Generál Maurice Janin. Zdroj: Wiki

Stretnutie so Štefánikom

Generál Janin hneď po svojom príchode do Ruska začne podnikať kroky k vstupu Rumunska do vojny po boku dohodových armád. Hoci svoju misiu splní a Rumunsko sa skutočne zapojí do bojov 1. svetovej vojny, jeho radosť z úspechov rýchlo vystrieda sklamanie zo série porážok.

Vstup Rumunů do války byl s počátku úspěšný. Byl ovšem provázán žádostmi všeho druhu, neboť se velmi brzo zjistilo, že jejích armáda postrádá téměř všeho. S těmito žádostmi se obraceli buď na Francouze nebo na Rusy, kteří, sami jsouce málo bohatí, nám je ihned odevzdávali.

Generál Maurice Janin

Po žiadostiach o materiál začnú prichádzať žiadosti o posily. Cár Mikuláš to komentuje slovami:

Stojí nás víc, než nám vynesou a ještě ke všemu máme nepříjemnosti.

Cár Mikuláš II. o rumunskej armáde

Z dusnej atmosféry v Stavke generála vytrhne podivná správa z Francúzska. Do Ruska mieria dve diplomatické misie s úmyslom verbovať českých a slovenských zajatcov do francúzskej armády. Janin je spočiatku rovnako zmätený ako Rusy. Prečo posielajú dve misie?

Ako prvý dorazí akýsi Josef Dürich a jeho spoločníci. Neskôr sa ukáže, že je zástancom vytvorenia Českého kráľovstva s orientáciou na Rusko a preto je jeho misia ruskými úradmi výdatne podporovaná. Naopak, francúzskeho leteckého poručíka, Milana Štefánika, ktorý do Ruska pricestoval hneď po ňom, ku generálovi Janinovi odmietajú čo i len pustiť. To vzbudí jeho záujem a rázne zakročí.

Aj keď sa so Štefánikom nikdy pred tým nestretol, nebola to pre neho neznáma postava. Poznal ho vďaka jeho vedeckej činnosti ešte pred vojnou. Generálovej pozornosti tak isto neuniklo ani Štefánikove priateľstvo s maršalom Foch, pre ktorého zriadil vôbec prvú meteorologickú stanicu vo francúzskej armáde.

Po prvom osobnom stretnutí si Janin poznačí:

Malý, hubený, vychrtlé a oholené tváře, s modrýma očima, olysalou lebkou… vypadá inteligentně, vášnivě a nervosně. Francouzky se vyjadřuje s lehkým cizím akcentem; ale je-li jeho výraz poněkud vleklý, je vždycky exaktní a přesný.

Gen. Maurice Janin o Štefánikovi

Rýchlo pochopí, že Štefánik zastupuje skutočné záujmy profesora Masaryka, ktorý je orientovaný prozápadne. To nakoniec vyhovuje aj Francúzom. A tak začne sympatickému leteckému poručíkovi všemožne pomáhať. Predstaví ho ruským dôstojníkom v Stavke a zariadi jeho prijatie u cára.

Výsledkom ich spolupráce je zjednotenie českých a slovenských krajanských spolkov (Kyjevský zápis), vylúčenie Josefa Düricha z Československej národnej rady a upevnenie pozície profesora Masaryka, ako jediného lídra československého zahraničného odboja.

A nielen to. Obaja muži sa napriek veľkému vekovému rozdielu stávajú priateľmi. Toto priateľstvo bude trvať po celú dobu ich spolupráce a nikdy nebude narušené žiadnym konfliktom.

Rusom sa však do posielania československých dobrovoľníkov do Francúzska priveľmi nechce. Zajatci sú pre nich lacná pracovná sila. A dobrovoľníkov by radi použili vo vlastnej armáde. Nakoniec však Štefánik dostane prísľub od veliteľa Stavky, generála Alexejeva, že kým sa vráti zo svojej misie v Spojených štátoch, dobrovoľnícka armáda bude pripravená.

V Rusku však medzitým vypukne revolúcia. Prevažná časť českých a slovenských vojakov zostane uväznená v krajine, ktorá sa niekoľko nasledujúcich rokov bude zmietať v občianskej vojne.

Poručík Milan Rastislav Štefánik. Zdroj: Štefánik vo fotografii, 1938

Revolúcia v Rusku a generál Janin

Revolúcia v Rusku nebola len jedna, ale hneď dve. V prvej abdikoval cár Mikuláš II. a bola zvolená Dočasná vláda. V druhej bola Dočasná vláda zvrhnutá boľševikmi. Situácia v Rusku bola taká, že sa nedá úplne presne povedať, kedy vlastne revolúcia začala. Niektorí tvrdia, že začala už 17. decembra 1916 zavraždením Rasputina. Robotníci vo fabrikách začali štrajkovať vo februári nasledujúceho roka. A Lenin obsadil Zimný palác v Petrohrade 7. novembra 1917.

V súčasnosti prevláda názor, že za revolúciu v Rusku je z veľkej časti zodpovedné Nemecko. Áno, bolo to Nemecko, ktoré zabezpečilo prepravu boľševického lídra Lenina a približne 400 ďalších revolucionárov do krajiny. A áno, bolo to Nemecko, ktoré nakoniec z revolúcie najviac profitovalo, keďže došlo k zrúteniu Východného frontu, podpísaním Brestlitovského mieru. Ale… nebolo to Nemecko, ktoré revolúciu začalo.

Ruskí vojenskí a politickí predstavitelia obviňovali hlavne Angličanov. Generál Janin si ich názory zapisoval do denníka a tak sa nám dochovali aj tieto málo známe skutočnosti.

Angličanom vyhovovalo rozdrobené Rusko, ktoré by bolo na nich závislé. Bola to predsalen obrovská krajina bohatá na nerastné suroviny. Petrohrad sa v čase vypuknutia prvej revolúcie hemžil anglickými agentami. A nedalo sa nevidieť, že Dočasná vláda vytvorená po revolúcii bola úplne orientovaná na Anglicko. Avšak… nejako sa im tá revolúcia začala vymykať spod kontroly. A karty nakoniec zamiešali Nemci s ich balíčkom revolucionárov.

Generál Janin konštatuje:

Je to samozřejmě málo chvalitebný postup, povaliti trůn suveréna, který je spojencem a příbuzným vlastního krále; ale není to první trůn, kterému se to přihodilo.

Gen. Maurice Janin

Zmienku o Angličanoch a ich dobabranej revolúcii si prosím zapamätajte, ešte sa k tomu vrátime.

Bolo by ale nesprávne tvrdiť, že za revolúciu v Rusku boli zodpovedné výhradne zahraničné záujmy, či už Anglicka alebo Nemecka, ako sa to zdôrazňuje v súčasnej ruskej historiografii. Ak by revolúcia nemala živné podhubie v miliónoch nespokojných a chudobných ruských ľudí, nikdy by nedosiahla takýchto rozmerov.

Nakoniec, každý kto Rusko aspoň trochu poznal, bol presvedčený, že revolúcia je nevyhnutná. Aj Milan Rastislav Štefánik. Generál Janin píše:

Ruská revoluce nebyla pro něho naprosto ničím nečekaným: viděl jako tak mnoho jiných a já sám, po všech zprávách, které dostával, jak se blíží, ba dokonce, že je nevyhnutelná.

Gen. Maurice Janin o Štefánikovi

A čo sa dialo v ruských uliciach? Môžeme si o tom prečítať v memoároch československých legionárov. Jeden z nich, Cyrill Pauliny, píše:

Na jednej strane prepych, hýrenie, na druhej bieda a hlad. Keď som sa díval na tú živelnú nenávisť ulice proti uniformovaným predstaviteľom včerajšej cárskej vlády, neprekvapovaly ma excessy, akých sa dopúšťal ľud nad nimi. (…) Nadšenie, jasot, manifestácie, bratrenie, sľubovanie, heslá, rečnenie na každom rohu ulice, akási sviatočná nálada u všetkých bez rozdielu, tvorenie všeliakých komitétov, príprava nových volieb, vyhlásenie všeobecného hlasovacieho práva!

Čs. legionár Cyrill Pauliny

Na fronte sú ale dôsledky revolúcie katastrofálne. Vojaci sa búria a vraždia svojich veliteľov. Dôstojníci utekajú alebo páchajú samovraždy zoči voči neposlušnosti zvereného vojska. Pešiaci sa dohadujú s Nemcami a uzatvárajú lokálne prímeria.

Generál Janin obchádza front a s hrôzou zisťuje:

Za celý den nespatřil nikdo z nás jedinou díru, způsobenou čerstvým granátem, a také skoro žádnou po starých.

Gen. Maurice Janin

Ofenzíva, ktorú z posledných síl podniká ruská armáda, končí totálnym fiaskom.

Nemám už pochybností, s ruskou armádou je konec. Je zbytečno vidět víc.

Gen. Maurice Janin

Zapíše si generál do denníka a začne sa pripravovať na návrat do vlasti. Posledný večer pred cestou domov sa rozhodne stráviť u francúzskeho finančníka Darcyho, ktorý býva neďaleko Zimného paláca v Petrohrade. Okolo deviatej hodiny ich prekvapí prudká streľba a salva z bitevného krížnika Aurora. Je 7. november 1917 a v Rusku sa práve odohráva niečo, čo neskôr dostane pomenovanie Veľká októbrová revolúcia. Na druhý deň ráno generál Janin odchádza.

Rusko není už naším spojencem a myslím, že jeho blahobyt je na dlouho u konce.

Gen. Maurice Janin

Zapisuje si do denníka.

Generál Maurice Janin v Rusku

Rue Bonaparte 18

Len čo si generál Janin zloží kufre na hotelovej izbe v Paríži, už mu na dvere búcha Milan Štefánik. Prosí ho, aby sa stal veliteľom rodiacej sa československej armády. Janin premotivovaného dôstojníka ubezpečí o svojom priateľstve pre československý národ, ale funkciu prijať nechce. Nezdá sa mu príliš významná.

Masarykove a Štefánikove plány však boli veľkolepé: všetkých československých legionárov zlúčiť do armádneho zboru, s dohodovými vojskami sa prebiť až do Berlína a odtiaľ víťazoslávne vpochodovať na územie budúceho Československa. Malo to však jeden háčik, ktorý si generál Janin veľmi dobre uvedomoval.

Ve skutečnosti se ta funkce nemohla prakticky rozvíjet, protože jednotlivé části nebyly spojeny v jednotný celek, a legie ruské zůstali na Sibiři.

Tomáš Garrigue Masaryk

Napísal prezident Masaryk vo svojej knihe „Světová revoluce“.

Československé légie boli roztrúsené v troch krajinách; vo Francúzsku, v Taliansku a v Rusku. Počas trvania vojny sa ich nepodarilo fyzicky zlúčiť do armádneho zboru, pretože záujmy jednotlivých krajín to neumožňovali. Generál Janin mal teda veliť skôr teoretickej armáde, než skutočnému vojsku. Predstava, že by Taliani nechali zasahovať francúzskeho veliteľa do svojej armády bola nereálna a vývoj neskorších udalostí to nakoniec aj potvrdil. No a v Rusku, kde bolo najviac legionárov, prebiehala občianska vojna a nebolo možné všetkých vojakov dopraviť do Francúzska.

Lenže „Non“ pre Milana Štefánika nepredstavuje prijateľnú odpoveď. Poznáte to, keď ho vyhodíte dvermi, vráti sa oknom. Generála presviedča dovtedy, dokým nezíska jeho súhlas. A tak sa začiatkom roka 1918 sídlo Československej národnej rady (ČSNR) na Rue Bonaparte rozšíri o druhé poschodie. Sťahuje sa tam generálny štáb československej armády s generálom Janinom na čele.

Byl jsem vlastně ministrem války Národní Rady.

Gen. Maurice Janin

Popisuje generál Janin svoju prácu po boku Milana Štefánika a Edvarda Beneša.

Mimochodom, na tejto parížskej ulici dodnes sídli veľvyslanectvo Českej republiky. Ale späť do roku 1918.

Francúzske ministerstvo vojny plánuje rôzne autonómne vojská začleniť do Cudzneckej légie s francúzskym dôstojníctvom a takto ich nasadiť na Západnom fronte. To je v úplnom rozpore s tým, čo s legionármi plánuje Masaryk. Preto Štefánik žiada o stretnutie s generálom Pétainom, ktorý bol dobrým priateľom generála Janina.

Áno, je to ten istý Philippe Pétain, ktorý sa o 20 rokov neskôr zapíše do dejín kolaboráciou s nacistickým Nemeckom. Ale späť do roku 1918, kedy na jeho rozhodnutí závisí osud československých légií.

Vyložili jsme generálovi jeden po druhém, jakou důležitost by měla po mravní stránce úplná autonomie československých sil, kdyby se objevili na frontu pod svým národním praporem. Zvláště Štefánik mu vyprávěl o pronásledování, jemuž obyvatelstvo z toho důvodu bylo vystaveno za války. (…) Odešli jsme od něho, zvítězivše na celé čáře.

Gen. Maurice Janin

Spomína generál Janin vo svojej knihe „Moje účast.“

Pétain neveriacky počúva mladého podplukovníka s cudzím prízvukom a neustále sa otáča na svojho priateľa, aby mu dosvedčil, že všetko, čo práve počuje, je pravda.

Československé légie teda vďaka zásahu generála Janina a Milana Štefánika zostávajú autonómne a práce na budovaní nášho armádneho zboru sa môžu začať.

Generálovi sa podarí zostaviť a vycvičiť dva pluky z dobrovoľníkov, ktorých Štefánik dopraví do Francúzska z rôznych krajín sveta. Ide o 21. pluk v Cognacu a 22. pluk v Jarnacu. Približne 10 tisíc mužov. Štefánik v tej dobe trávi veľa času v Taliansku, kde spracováva tamojšie úrady, aby umožnili nábor 30 tisíc zajatcov do československých légií. Taliani síce súhlasia s vytvorením légií, ale rozhodne odmietajú poslať ich do Francúzska. No a približne 50 tisíc mužov čaká na Sibíri.

Tak ohromná armáda púta veľkú pozornosť. Predovšetkým však zaujíma Angličanov. Áno, tých Angličanov, ktorým sa nepodarila ruská revolúcia. V legionároch vidia príležitosť okamžitého boja proti boľševikom a možnú záchranu svojich záujmov v Rusku.

Generál Janin si uvedomuje, že sa k svojej armáde musí dostať čo najskôr. Povolenie na to dostáva v júly 1918, kedy ho francúzske ministerstvo vojny ako vrchného veliteľa československých légií a taktiež veliteľa francúzskej vojenskej misie, posiela na Sibír. Maršal Foch, vrchný veliteľ spojeneckých vojsk, ho 24. augusta 1918 menuje aj veliteľom všetkých spojenenckých vojenských síl v Rusku. Jeho zástupcom a politickým predstaviteľom Československa sa stáva – v tom čase už generál – Milan Rastislav Štefánik.

Mimochodom, Štefánikova závratná vojenská kariéra, ktorá snáď nemá v dejinách francúzskej armády obdobu, je tiež dielom generála Janina.

Později v Paříži mi vyslovil častěji touhu míti všší hodnost, říkaje, že by to zvýšilo jeho autoritu při jednání v Itálii. (…) Abych ho uspokojil, navázal jsem s kabinetem ministerstva války vyjednávaní, která byla krušná; s počátku souhlasili toliko s tím, aby byl jmenován podplukovníkem, a musil jsem, abych mu vymohl hodnost generálskou, dlouho neodbytně naléhati.

Gen. Maurice Janin

Píše generál vo svojej knihe „Milan Rastislav Štefánik“.

Obaja generáli vedia, že ich úloha na Sibíri bude náročná a výsledok neistý. Ani jeden z nich však netuší, ako veľmi. Štefánikovi podlomí chatrné zdravie a Janinovi zničí kariéru.

Pokračovanie nabudúce.

Zdroje:

Monika Holečková

Od Monika Holečková

Volám sa Monika Holečková a som autorkou tohto blogu. Snažím sa príbehy z našich dejín rozprávať tak, aby ste pri nich nezaspali a aby som sa príliš nevzdialila od skutočnosti.