Atentát na Štefánika – Prvá konšpiračná teória ČSR

Milan Rastislav Štefánik, zdroj: Wikimedia Commons
Milan Rastislav Štefánik, zdroj: Wikimedia Commons

V tomto článku nebudem rozoberať podrobnosti leteckej havárie gen. Štefánika. Obávam sa, že táto udalosť pre nedostatok faktov už nemôže byť objasnená s 100 % istotou. Otázka, či išlo o nehodu alebo atentát, bude aj naďalej súčasťou Štefánikovho kultu. Skúsim sa pozrieť na to, či by bolo logické Štefánika zavraždiť práve takýmto spôsobom. Pretože… ako hovorí profesor Carl Safina: „V logike správania vidíme, ako myseľ pracuje.“ 🙂

Doba čítania: 15 minút

Spoznajte moderné dejiny Slovenska aj na Youtube.

Odoberať Pandorinu skrinku na Youtube

Atentát na ťažko chorého človeka

Milan Rastislav Štefánik nebol predstaviteľom typického akčného hrdinu. Prekonal tri operácie brucha. Ako študentovi v Prahe mu operovali slepé črevo, v roku 1914 mu bola urobená gastroenterostómia, ktorá sa používala pri liečbe peptických vredov. V roku 1915 bola vykonaná ďalšia operácia, počas ktorej bol izolovaný vred na vrátniku. V lekárskej správe sa uvádza, že Štefánik mal záchvaty bolesti, pri ktorých strácal vedomie, zvracal krv a mal čiernu stolicu.

Organizátor československých légií v Rusku a Taliansku Jan Šeba spomína na Štefánikove zdravotné problémy takto:

…často jsme s úžasem hleděli na člověka, jenž za porady padal v těžké mdloby, při nichž jsme byli přesvědčeni, že jistě nastala jeho poslední hodinka. Bylo to až neuvěřitelné vidět, jak Štefánik, člověk té slabé konstrukce, vychrstl ze sebe ze žaludku trochu krve, utřel si ústa a šel na intervenci k některému ministrovi.

Jan Šeba

Podľa spomienok podnáčelníka generálneho štábu talianskej zahraničnej armády Emila Konráda, Štefánikovi počas návštevy francúzskeho veľvyslanectva v Ríme prestalo biť srdce po dobu 28 sekúnd. No a generál Maurice Janin, ktorý bol so Štefánikom na Sibíri, konštatoval, že sa straty vedomia vyskytovali stále častejšie:

Byl téměř ustavične v mdlobách, vyvolávaných sebemenším popudem: dveře, ktoré někdo náhle otevřel, elektrická lampa, kterou někdo rozsvítil, neočekávaný hluk – a bylo slyšet jeho výkřik: ‚Ach! Můj Bože!‘ a pozbýval vědomí.

Gen. Maurice Janin

Zdá sa teda, že nielen tráviaci trakt robil generálovi problémy. Straty vedomia poukazujú aj na možný problém so srdcom. Doktor Jan Kabelík, ktorý 6. mája 1919 pitvá Štefánikovo telo píše:

Srdce v celku malé, dosť značná vrstva tuková…

Dr. Jan Kabelík

Lekári na Sibíri Štefánikovi nedávajú ani rok života. Sám Štefánik hovorí o svojej smrti často. Je zasnúbený s markízou Benzoni, no so svadbou otáľa. Niektorí v tom vidia politický kalkul. Generálovi Janinovi sa Štefánik počas cesty na Sibír zdôveruje:

Nevím, nejsem-li odsouzen k smrti; nebylo by správné, abych se ženil za tak hrozivého stavu a zanechal brzy nato po sobě vdovu.

Gen. Milan Rastislav Štefánik

Pripravovať atentát na ťažko chorého človeka, pri ktorom zahynú ďalší traja nezainteresovaní ľudia a navyše pred svedkami, sa mne osobne nezdá logické. Zvlášť, ak existujú aj také možnosti, ktoré by nevzbudzovali žiadne podozrenia, napríklad otrava.

Trosky Štefánikovho lietadla, zdroj: Štefánik vo fotografii, 1938

Konflikt s Benešom

Vzťah Beneša a Štefánika bol začiatkom ich spolupráce výborný. Tykali si. Tykanie podľa Benešových denníkov navrhol samotný Štefánik. To nebolo pre fanúšika aristokracie úplne bežné. Tejto pocty sa nedostalo každému Štefánikovmu spolupracovníkovi.

Beneša volal Edko a staral sa predovšetkým o jeho outfit, aby nepôsobil dojmom chudobného rakúskeho úradníčka. Aj za uvedenie do vyššej francúzskej spoločnosti vďačil Edko Milanovi. Edko sa zase staral o praktické veci, napríklad o Milanov podnájom počas jeho ciest. No okrem nacionalizmu, pracovitosti a obdivu k Masarykovi, nemajú týto dvaja muži veľa spoločného.

Milan je dobrodruh. Má rád luxus. Je dobrým rečníkom a na žúrkach vo francúzskych salónoch je ako doma. Ženy sú z neho paf. Lásku mu vyzná aj najväčšia francúzska feministka. Vedec a pilot v armáde, ktorý myšlienkami občas zaletí tak vysoko, že za ním môže len málokto. Edko je praktický človek, minimalista. K životu mu stačia skromné podmienky a jedna obyčajná žena, hoci aj 1000 kilometrov ďaleko. Najradšej pije čistú vodu, na žúrky chodí len z povinnosti a vôbec sa pri tom necíti dobre. Jeho charizma sa podobá charizme trikrát vylúhovaného čaju, nevie rečniť bez papiera a neznáša lietanie. Ale v byrokracii nemá konkurenta. Väčšinu vecí dokáže vybaviť zo svojho ofisu.

Aj napriek občasným sporom, ešte vo februári 1919 Beneš Masarykovi píše, že chce ísť na mierovú konferenciu do Paríža so Štefánikom a nie s Kramářom.

Já dám tisíckrát přednost jemu před Kramářem, pracujeme spolu přes různé nensáze přece jen výborně, loajálne a s úspěchem. Tudíž on byl by nejlepší, také už proto, že bude mít posici velice silnou, konexe veliké a vliv skutečne značný.

Edvard Beneš

Všetko sa zmení v marci 1919. Štefánik v Paríži kritizuje Beneša za zmluvy s Francúzskom, ktorými vznikol konflikt medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou v Československu. Beneš píše:

Krátce: prudce mně vyčítal mou politiku k Italům, resp. vytýkal chybu s uděláním smlouvy s Francouzi o gen. Pellé, že jsem k tomu neměl práva a kompetence, že jsem se dopustil chyb vzhledem k Italům.

Edvard Beneš

Je naozaj na mieste spýtať sa, či mal minister zahraničných vecí kompetenciu jednať o náčelníkovi Hlavného štábu československej brannej moci, keďže tieto záležitosti patria do rezortu ministerstva obrany. Ale to už je iný príbeh. Podrobnejšie sa tejto téme venujem v článku Konflikt Pellé – Piccione rozhádal aj Beneša so Štefánikom.

Urazený Beneš 5. apríla 1919 posiela Masarykovi dlhý list, v ktorom vpodstate… na dvoch stranách formátu A4 ohovára Štefánika.

Vše je nemocné, co dělá, a morbidní. (…) Dohodovat se s ním a usmiřovat, myslím, bylo by chybou, protože nechci začínat starou politiku s ním, ani už bych neměl nervy na tu stálou, úžasnou a nemožnou trpělivost s ním, kterou jsem musil mít. Suďte sám, až budete míti zprávy od Štefánika samého nebo až s ním budete mluvit.

Edvard Beneš o Štefánikovi

Konflikt oboch mužov potvrdzuje celé ich okolie. Nikto však nespomína, o čom sa vlastne toľko hádali. Bolo to príliš súkromné a nebolo vhodné hovoriť o tom verejne? Alebo jednoducho žiadny konkrétny dôvod neexistoval a proste sa stretli dve egá? Ktovie.

Generál Maurice Janin vo svojich memoároch píše:

Rozpory v názorech velmi často nebyly důležité, ale nerozčilovaly ho (pozn. autorky: gen. Štefánika) o to méně prudce. (…) Obyčejně se mi zdálo, že má pravdu dr. Beneš. Neuchoval jsem si vůbec vzpomínky, čeho se ty rozpory týkaly.

Gen. Maurice Janin o Štefánikovi a Benešovi

A čo na to Masaryk?

Z korešpondencie medzi Masarykom a Benešom je zjavné, že Masaryk počítal s tým, že by generál Štefánik pôsobil Slovensku. V marci 1919 Benešovi píše:

Přál bych si Milana, aby byl zde! Nejen kvůli těmto italsko-francouzským sporům, ale také kvůli Slovensku, a abychom konečně se dali do práce a dostali naše hochy domů.

Tomáš Garrigue Masaryk

Od myšlienky mať generála na Slovensku ho odradí až osobné stretnutie s maliarom a legionárom Ludvíkom Strimplom. Do Prahy ho posiela Edvard Beneš z Paríža. Má prezidentovi osobne povedať to, čo nemohol napísať v listoch. Masarykovi 15. apríla 1919 píše:

Posílám příští pátek Strimpla do Prahy. Zná Milana od dlouhých let, byl jeho nejintimnější kamarád a byl s námi oběma po celou dobu války, zná i vzrůst konfliktu a byl při všem také nyní přítomen.

Edvard Beneš

Čo Strimpl prezidentovi povedal, sa už nedozvieme. Po tomto stretnutí však Masaryk Benešovi oznamuje:

Navrhnu mu, aby se vzdal ministerstva vojenství… (…) Co s ním dále, nevím: na Slovensku? Sotva; nejlépe by byl Řím, jestliže Paříž je vyloučena.

Tomáš Garrigue Masaryk o Štefánikovi

Zdá sa však, že ani tieto Masarykove plány neboli definitívne. Štefánika, bez ohľadu na jeho spory s Benešom, potreboval na ministerstve obrany, aby sa zbavil Václava Klofáča, ktorého považoval za nekompetentného. Na celú situáciu si zaspomínal o niekoľko rokov neskôr v záznamoch archivárky Gašparíkovej-Horákovej takto:

Věděl jsem, že Štefánik těžko by se vpravil do každodenní práce s našimi lidmi tu doma, ale tenkrát přál jsem si jeho příchodu, abych se zbavil ministra vojenství – anarchisty Klofáče. Stalo se jinak, umřel a nimbus dala mu smrt.

Tomáš Garrigue Masaryk

Václava Klofáča sa prezident nakoniec zbaví v roku 1920, aj bez Štefánika.

Mal by teda Beneš dôvod usilovať sa o Štefánikovu predčasnú smrť? Malo by to logiku, ak by si Beneš nebol istý tým, ako sa zachová prezident po osobnom stretnutí so Štefánikom. To by však musel Štefánika smrteľne nenávidieť. Dokumenty také niečo nepotvrdzujú. Práve naopak – 6. mája 1919 Masarykovi napísal:

Otřáslo to mnou velice a bolelo mne, že tak to s ním skončilo – a mezi námi. Byli jsme přece jen příliš úzce a přátelsky spjati. (…) Od pondělka nepřestávam myslit na Milana.

Edvard Beneš o Štefánikovom konci

Zaujímavo neskôr uvažoval na túto tému Karol Sidor, vyslanec vo Vatikáne v rokoch 1939-45, vo svojom Vatikánskom denníku.

Konečne, Čechom Štefánik nezavadzal. Oni si vedeli poradiť s Kramářom, Perglom, Stříbrným i Gajdom. Boli by si vedeli poradiť aj so Štefánikom, keby im bol býval zavadzal. Ale Štefánik zavadzal vlastne Slovákom.

Karol Sidor

Zdroje:

Monika Holečková

Od Monika Holečková

Volám sa Monika Holečková a som autorkou tohto blogu. Snažím sa príbehy z našich dejín rozprávať tak, aby ste pri nich nezaspali a aby som sa príliš nevzdialila od skutočnosti.