Kognitívne skreslenia sú chyby v našom úsudku, ktorých sa dopúšťame všetci. V určitých situáciách sa tieto chybné postupy predvídateľne opakujú. To znamená, že si ich môžeme uvedomiť.
Spoznajte moderné dejiny Slovenska aj na Youtube.
Asi najnebezpečnejší omyl, ktorí nám bráni vidieť pravdu je:
Konfirmačné skreslenie
Je to tendencia vyhľadávať a uprednostňovať také informácie, ktoré potvrdzujú naše presvedčenie o danej udalosti.
Napríklad:
Ak ste presvedčení o tom, že Štefánika nechal zabiť Beneš, tak budete vyhľadávať a podvedome si všímať iba tie informácie, ktoré vám toto presvedčenie potvrdia. V tejto dobe je konfirmačné skreslenie veľmi nebezpečné, pretože ho podporujú sociálne siete! A na to si dávajte pozor.
S tým súvisí ďalší omyl:
Heuristika dostupnosti
Znamená, že ľahko dostupné informácie považujeme za pravdivé.
Napríklad:
Keď sa bude často v médiach hovoriť o tom, že Štefánika nechal zabiť Beneš, tak to budeme považovať za viac pravdivejšie, než iné teórie. Napríklad, že to bola nehoda. Čo je vysoko pravdepodobné, keďže išlo o jeden z prvých diaľkových letov vôbec.
Takže tu máme dva silné omyly.
Konfirmačné skreslenie nám urobí prvý filter. Všímame si viac to, čo je v súlade s naším presvedčením. A algoritmy sociálnych sietí nám urobia druhý filter dostupnosti, kedy nám cielene ukazujú iba jednostranné informácie o nejakej téme.
Prečo to robia? Pretože chcú udržať našu pozornosť na sociálnej sieti a chcú nám predávať reklamu. Keď tam nie sme, nemôžu nám ju predať. Takže nám ukážu to, čo sa nám páči. Nebudú nám ukazovať to, čo sa nám nepáči, pretože by sme rýchlo odišli. Takže človek, ktorého jediným zdrojom informácií je sociálna sieť, sa nemá ako dostať k iným typom informácií a žije v informačne chudobnom svete. Proste nemá celé spektrum informácií, ktoré by mohol mať o danej téme. Z toho samozrejme vyvodzuje nejaké závery. Väčšinou chybné. Keďže mu perfektne dávajú zmysel (lebo netuší o iných informáciach), zdá sa mu, že žije v pravde a všetci ostatní sa mýlia. Väčšinou žije v úplnej informačnej temnote.
Potom tu máme trend “vymazávania si priateľov” na Facebooku, ak majú odlišný názor na nejakú tému. A to je tak isto nebezpečné. Ak aj existovala mikroskopická šanca, že sa váš “priateľ s odlišným názorom” mohol dostať cez vás k iným typom informácií, tak vy to znemožníte, lebo s ním prerušíte kontakt. Necháte tohto človeka žiť v informačne chudobnom svete. Čo je samozrejme nebezpečné v dobe, kedy má každý garantované volebné právo.
Dunning-Krugerov efekt
Je to preceňovanie schopností u málo kvalifikovaného človeka. Naopak, ľudia s veľkými poznatkami svoje schopnosti podceňujú, pretože si uvedomujú, ako málo toho vedia.
Kto je to “málo kvalifikovaný človek”? Napríklad to môže byť osoba, ktorá si prečítala jednu knihu, pár článkov na internete alebo videla film na nejakú tému a nadobudla pocit, že o tejto téme vie úplne všetko. Bez ohľadu na to, aká je to téma.
Denno-denne vidíme diskusie na internete, kde sa ľudia s nízkym vzdelaním alebo vzdelaním nesúviciacim s témou, vyjadrujú k veľmi komplikovaným a zložitým otázkam, nad ktorými si lámu hlavy špičkoví odborníci sveta v danej oblasti. Internetoví diskutéri majú na všetko zaručene správnu odpoveď. Akurát ich nikto nepočúva a sú odkázaní šíriť svoje posolstvo cez komentáre na Facebooku. Pretože v komentároch na Facebooku sa vyriešili vždy všetky celosvetové problémy. #irónia
Kotvenie
Je stav, v ktorom sa ukotvujeme na prvú informáciu, ktorú sa dozvieme o nejakej téme. Túto informáciu už nespochybňujeme a neopúšťame ju. Alebo len veľmi ťažko.
Napríklad:
Rozprávala som sa s pani, ktorá bola presvedčená, že deportácie slovenských židov sa nestali, že je to protislovenská propaganda. Keď som sa jej spýtala, prečo si to myslí, tak mi povedala, že im to na základnej škole povedal učiteľ dejepisu. Bola to teda prvá informácia, ktorú o téme holokaustu dostala a držala sa jej ďalších 40 rokov. A zrejme sa jej drží do dnes.
No a potom tu máme:
Problém s pamätníkmi
a s tým súvisiace skreslenia.
Začnem s “Unáhleným zovšeobecnením”. Je to omyl, kedy z malej a špecifickej vzorky ľudí urobíme reprezentatívnu vzorku.
Napríklad:
Porozprávate sa s piatimi ľuďmi, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní a urobíte z nich vzorku všetkých ľudí, ktorí v tej dobe žili na Slovensku. Budete si myslieť, že všetci boli partizáni alebo partizánom pomáhali, ale nebude to pravda, lebo vaša vzorka nie je reprezentatívna.
Ďalšie skreslenie, ktoré môžu skrývať pamätníci je takzvaná “Galileova relativita”. Nejde ani tak o skreslenie, než o fyzikálny jav. Predstavte si, že ste zatvorení v podpalubí lode bez okien, ktorá má nehlučný pohon. Loď sa pohybuje plynulo vpred. Takže neviete, či stojíte, alebo sa hýbete. Nemáte to ako zistiť. A takúto pozíciu majú aj pamätníci. Nemajú “big picture”. Teda vidia iba malý úsek histórie a je veľa vecí, ktoré nepoznajú a nevedia súvislosti. Zvlášť pokiaľ ide o “no name” pamätníkov, teda bežných ľudí, nie politikov a generálov, ktorí rozhodovali.
Genetický omyl
Je skreslenie, kedy odmietame alebo naopak prijímame nejaké argumenty iba preto, lebo ich tvrdia ľudia, ktorí nám nie sú alebo naopak sú sympatickí.
Bude pre vás veľmi ťažké prijať správny argument od človeka, ktorý má odlišné politické alebo náboženské presvedčenie.
Mne sa to stalo, keď mi nejaký sympatizant Jozefa Tisa pri obhajobe Slovenského štátu povedal, že veď aj Československo malo rasové zákony. Bolo pre mňa veľmi ťažké to prijať, ale urobila som dobre, pretože naozaj: Československo malo takéto zákony – týkali sa Rómov. Samozrejme neboli nikam deportovaní, ale tieto zákony spĺňajú definíciu rasových.
Všetko má svoj dôvod
Ide o chybné zdôvodnenie. Nejakou udalosťou si vysvetľujete udalosť nasledujúcu, avšak nemusí medzi nimi byť vôbec žiadny vzťah. A obyčajne tam ani žiadny vzťah nie je. Lebo veci sa často dejú náhodne.
Asi to poznáte z bežného života: Prejde vám cez cestu čierna mačka a potom si v autobuse zabudnete kúpiť lístok a chytí vás revízor. Pokiaľ budete pod vplyvom skreslenia “Všetko má svoj dôvod” tak si poviete, že sa to stalo preto, lebo vám ráno prešla cez cestu tá čierna mačka.
Keď to prenesieme do histórie, tak tu máme ukážkový príklad – nehodu generála Štefánika. Je známe, že sa Štefánik pred odchodom do Talianska pohádal s Edvardom Benešom. Bola to verejná hádka. Edvard Beneš o tejto hádke napísal aj Masarykovi, kde sa mu žaloval z toho, aký je ten Štefánik na neho zlý. Touto udalosťou si ľudia vysvetľujú následnú Štefánikovu leteckú nehodu. Predsa to lietadlo nemohlo spadnúť len tak, keď sa pred tým Štefánik hádal s Benešom. Beneš ho nechal určite zostreliť. Lebo keď sa hádate s kolegami v práci, tak to vždy končí tým, že jeden z vás zomrie. #tiežirónia
Dávajte si veľký pozor na to, koľko času trávite na sociálnych sieťach a všímajte si, aké jednostranné informácie vám ponúkajú. Nevymazávajte si “priateľov s odlišným názorom”, aj keď uznávam, že niekedy je ťažké tie blbosti čítať. Ale myslite na to, že vy ste tou poslednou šancou, ako sa môžu dostať k iným typom informácií.
