Po atentáte na Heydricha Spojenci anulovali Mníchovskú dohodu

Koncom mája 1942 titulky novín prieniesli čitateľom šokujúcu správu. Na prominentného nacistického lídra Reinharda Heydricha bol v Prahe spáchaný atentát. Zavraždenie Heydricha je bezpochyby najznámejším aktom Československa počas bojov 2. svetovej vojny. Napriek tomu je v našich krajinách táto udalosť sprevádzajná pochybnosťami.

Doba čítania: 30 minút

Obsah

  1. Hra tajných služieb
  2. Kto bol Reinhard Heydrich?
  3. Heydricha dal zabiť Edvard Beneš
  4. Gabčík s Kubišom vedeli, že sa domov nevrátia
  5. Operácia Anthropoid
  6. Hitler chcel popraviť 10000 Čechov
  7. Udavačom bol parašutista
  8. Češi se nikdy nevzdají!
  9. Mesiac po Heydrichovej smrti Spojenci anulovali Mníchov

Spoznajte moderné dejiny Slovenska aj na Youtube.

Odoberať Pandorinu skrinku na Youtube

Správa o atentáte na Heydricha bola tak neuveriteľná a tak neočakávaná, že sa takmer okamžite začali objavovať novinové články, ktoré z atentátu obviňovali samotných nacistov. Šírili sa predovšetkým v britskej tlači. Heydrich mal byť údajne zabitý na rozkaz jeho šéfa Heinricha Himmlera, ktorý sa potreboval zbaviť svojho najväčšieho konkurenta. Alebo mala byť jeho smrť výsledkom vnútorného boja medzi nemeckou armádou Werhmacht a jednotkami SS. Keďže Heydrich v minulosti pôsobil ako dôstojník v námorníctve, mal byť špiónom Werhmachtu integrovaným v štruktúrach SS. Britskí novinári sa predbiehali v tom, kto prinesie bombastickejšiu konšpiračnú teóriu. Pretože… všetky vyzerali byť vierohodnejšie, než prostá pravda.

Ukážky z britskej dobovej tlače

Hra tajných služieb

Nemci sa nenechali dezinformáciami z Británie oklamať; po začatí vyšetrovania bola na stole teória o výsadkároch. Ale verejnosť bola napriek tomu plná pochybností. Nemecká ríša okupovala prakticky celú západnú Európu, ale v žiadnej z okupovaných krajín nedošlo k fyzickej likvidácii tak významného nacistického funkcionára. Uveriť myšlienke, že by za atentátom na Heydricha boli Čechoslováci, sa zdalo byť v roku 1942 nemožné.

Atentát na Heydricha bol zrealizovaný britskou tajnou organizáciou, známou ako Special Operations Executive (SOE). Vykonávala špionážnu a sabotážnu činnosť v okupovaných krajinách. Na územie bývalého Československa bolo vyslaných celkom 29 výsadkov v troch vlnách. Koordináciu SOE s československou exilovou vládou zabezpečoval šéf II. (spravodajského) odboru generál František Moravec, prostredníctvom Zvláštní skupiny D. Jednalo sa o organizáciu, ktorá sa venovala výcviku a príprave parašutistov pre výsadky do krajín strednej Európy.

Bolo teda v záujme Veľkej Británie, aby sa pravda o atentáte čo najviac zastierala dezinformáciami, ktoré by zasiali semienko pochybosti aj v štruktúrach nacistických organizácií.

O to paradoxnejšie vyznieva skutočnosť, že k atentátu na Heydricha a k sabotážam v Československu sa verejene prihlásil 8. júna 1942 exilový minister národnej obrany Československa generál Sergej Ingr v rozhovore pre francúzsky týždenník Images. Zrejme tak urobil v eufórii potom, ako sa exilová vláda dozvedela o Heydrichovej smrti. Výsadkári sa však stále ukrývali v Prahe a takéto interview mohlo ohroziť ich bezpečnosť.

Heydrich je len začiatok, rozhovor s generálom Ingrom vo francúzskom týždenníku Images, 8. júna 1942

Verejnosť sa pravdu o celej udalosti dozvedela až po skončení vojny. My ju dnes poznáme vďaka dvom kľúčovým dokumentom. Prvým sú memoáre generála Františla Moravca, ktorý počas 2. svetovej vojny pôsobil ako šéf čs. tajnej služby. A druhým dokumentom je správa nemeckého kriminalistu Heinza Pannwitza – šéfa 100-člennej komisie, ktorá atentát vyšetrovala.

Skôr, než vám porozprávam o operácii Anthropoid – čo bolo označenie atentátu na Heydricha –, poďme sa pozrieť na to, kto vlastne Heydrich bol.

Kto bol Reinhard Heydrich?

Vysoký, svetlovlasý, s modrými očami a chlapčenským vzhľadom. Jeho vystupovanie bolo mierne a vždy veľmi zdvorilé. Miloval hru na husliach a bol výborným šermiarom. Chodil dokonale upravený. Hovorilo sa o ňom, ako o najkrajšom mužovi v nacistickej strane. Iba málo z nás by si pod týmto opisom predstavilo chladnokrvného masového vraha, ktorým Reinhard Heydrich bol.

Reinhard Heydrich ako šéf SD v Mníchove, 1934

Jeho kariéra začala v Mníchove, kde s minimálnymi prostriedkami vybudoval nacistickú bezpečnostnú službu Sicherheitsdienst (SD). Pokračovala v roku 1934, kedy sa aktívne zúčastnil „Noci dlhých nožov“. Počas nej sa Hitler zbavil nepohodlných vodcov SA a rôznych politických oponentov. Za tieto služby ho budúci diktátor urobil druhým mužom po Himmlerovi vo vedení Gestapa.

Skutočná Heydrichova podstata bola verejnosti odhalená až po vojne, počas Norimberských procestov. Zistilo sa, že Heydrich bol priamo zodpovedný za vznik a organizáciu pohotovostných oddielov Einsatzgruppen. Tieto oddiely boli určené na systematické vraždenie, ktorého cieľom bolo zlikvidovať etnické, národné, politické a náboženské skupiny ľudí. Podľa rozkazov vraždili za bojovými líniami.

Heydrich utvoril na Hitlerov rozkaz 4 formácie Einsatzgruppen, ktoré sa skladali z 3000 vybraných vrahov. Počas Norimbergských procesov bolo zistené, že tieto oddiely zavraždili za dva roky v priemere 1350 osôb denne.

Množiace sa štrajky a sabotáže v Protekoráte ohrozovali nemecký vojnový priemysel. Vtedajší ríšsky protektor Konstantin von Neurath zrejme nemal žalúdok zaviesť prísnejšie opatrenia, a tak na jeho miesto koncom septembra 1941 nastúpi Reinhard Heydrich.

Svoju vládu začne vyhlásením stanného prava a popravami. Po jeho príchode do Prahy je zabitých 142 ľudí, prevažne členov odbojových skupín, ktorí sa nachádzali vo väzbe a čakali na súd. Do februára 1942 je takmer 5000 ľudí zatknutých a 500 osôb popravených. Pre tieto praktiky si Heydrich vyslúži prezívku „Pražský kat“.

Svoju úlohu však splní. Odbojové skupiny sú zdecimované a ich činnosť klesá na minimum.

Heydricha dal zabiť Edvard Beneš

Náhlu nečinnosť v Protektoráte si všimli aj Briti. Podľa generála Františka Moravca, Londýn pravidelne vyhodnocoval odbojovú činnosť v okupovaných krajinách. Na prezidenta exilovej vlády Edvarda Beneša bol vyvíjaný tlak, aby sa Československo výrazne zapojilo do prebiehajúcej vojny.

Generál Moravec vo svojich memoároch píše:

Prezident věděl, že posílám do země parašutisty k udržování spojení s podzemní organizací. Na sklonku roku 1941 navrhl, abychom využili této příležitosti k nějaké okázalé akci proti nacistům, například zabití Heydricha, provedené v úplné tajnosti našimi speciálně vycvičenými parašutisty.

Generál František Moravec

Vyzerá to teda tak, že nositeľom nápadu zabiť Heydricha bol samotný Edvard Beneš. A nielen to. Generál Moravec – podľa jeho vlastných slov – začal prípravu atentátu na Benešov priamy rozkaz.

Edvard Beneš počas návštevy československých pilotov v RAF, 1940

Po vojne však prezident svoju účasť na atentáte niekoľkokrát poprel. Zrejme v strachu zo straty priazne voličov, keďže po atentáte nastalo masové vraždenie civilov a verejnosť v Československu celú akciu nevnímala príliš pozitívne.

Je veľmi málo pravdepodobné, že by generál Moravec konal iba v súčinnosti s britskou tajnou službou, bez toho, aby o tom vedel prezident exilovej vlády. Môžeme teda predpokladať, že napriek Benešovmu popieraniu svojej účasti, o celej akcii vedel a pravdepodobne bol tiež autorom samotnej myšlienky.

Prípravu a plánovanie atentátu však už mali v rukách britská a československá tajná služba.

Jan Kubiš a Josef Gabčík

Gabčík s Kubišom vedeli, že sa domov nevrátia

Generál Moravec vybral z československých legionárov sústredených vo Veľkej Británii desať s najlepšími výsledkami. Všetci súhlasili so zaradením do výcviku pre špeciálnu operáciu, o ktorej zatiaľ nemali žiadne informácie. Výcvik prebiehal 6 týždňov. Vojaci sa zdokonaľovali v používaní malých zbraní, výrobe bômb, džiu-džitsu, prežívaniu v prírode na syntetickej potrave, v topografii a v spôsobe ukrývania sa. Okrem toho mali veľmi náročný výcvik telesnej zdatnosti. Extrémne podmienky, ktorým boli vojaci vystavení, mali za účel včas odhaliť telesné a psychické vady, ktoré by mohli neskôr ohroziť úspech akcie.

Z desiatich si generál Moravec po osobných pohovoroch vybral dvoch – Slováka Josefa Gabčíka a Čecha Jana Kubiše. Obaja boli slobodní, nemali rodičov a nikto z nich pred tým nebol v Prahe.

Generál Moravec si obľúbil predovšetkým Slováka Gabčíka. Vo svojich memoároch o ňom napísal:

Během kurzu Gabčík ukázal, že je nadaný a obratný, a jeho veselá nálada ho neopustila ani v těch nejtěžších situacích. Byl otevřené povahy, srdečný, podnikavý a plný iniciativy. Byl to přirozený velitel, který prošel všemi úskalími výcviku bez stížností a s výbornými výsledky. Jeden z největších hrdinů, s jakými jsem se za dvou světových válek setkal.

Generál František Moravec o Josefovi Gabčíkovi

Jan Kubiš bol Gabčíkov protiklad. Rezervovaný, tichý, disciplinovaný, vytrvalý a diskrétny. Napriek rozdielom v povahe sa obaja počas výcviku spriatelili a generál Moravec dospel k názoru, že by boli ideálnym párom pre vykonanie tak náročnej operácie.

Obaja muži s vykonaním atentátu na Heydricha súhlasili.

Věděli, že se vší pravděpodobností zemřou s Heydrichem, a že jestli je po splnění jejich mise čeká nějaká sláva, nebudou naživu, aby se z ní mohli těšit. Přijímali toto vědomí s heroickým klidem a odhodláním.

Generál František Moravec o Gabčíkovi a Kubišovi

Napísal generál Moravec.

Gabčík s Kubišom boli na územie Protektorátu Čechy a Morava vysadení 28. decembra 1941. Kvôli navigačnej chybe zoskočili v obci Nehvizdy pri Prahe, vyše 100 km vzdialenej od obce Ejpovice – pôvodného cieľa zoskoku. Mimochodom, na počesť náročných presunov na miesto určenia, ktoré výsadky museli absolvovať, sa v Čechách každoročne koná vojenský pochod Memoriál parašutistů. Trasa pochodu vedie cez pamätník Ležáky, ktorý bol postavený na mieste nacistami vypálenej obce.

Napriek tomu, že sa podľa pôvodných rozkazov nemali kontaktovať s inými parašutistami a členmi odboja, nestalo sa tak. Obaja sa zúčastnili príprav bombardovania Škodových závodov v Plzni a to dokonca na rozkaz z Londýna. Práve počas príprav na bombardovanie sa Gabčík a Kubiš dostali do kontaktu s ich budúcim zradcom, parašutistom z operácie „Out Distance“ Karelom Čurdom.

Nálet na Plzeň britské kráľovské letectvo (RAF) uskutočnilo v noci 26. apríla 1942, ale žiadna z bômb nezasiahla Škodove závody. Až potom sa Gabčík s Kubišom mohli sústrediť na svoj pôvodný cieľ – atentát na Heydricha.

Operácia Anthropoid – atentát na Heydricha

Niekoľko týždňov pozorujú Heydrichovu rutinnú cestu z Panenských Břežan do pražskej kancelárie. Pri ceste trhajú trávu pre zajace a keď popri nich prechádza Heydrichove vozidlo, zdravia ho úctivou poklonou. Nakoniec si pre miesto atentátu vyberú prudkú zákrutu v Prahe – časť Libeň, kde musí auto spomaliť.

Heydrichove vozidlo poškodené bombou, zdroj: Wiki

27. mája 1942 o 10:32 hodine týmto úsekom prechádza dobre viditeľný Heydrich v uniforme SS v aute bez ochranky, iba so šoférom. Gabčík stojí na kraji cesty. Pod plášťom ukrýva anglický samopal Stengun. Keď auto prechádza tesne vedľa neho, chce zahájiť streľbu, ale zbraň sa zasekne. Gabčík odhadzuje samopal a dáva sa na útek. Heydrich miesto toho, aby okamžite opustil miesto činu, prikazuje auto zastaviť, čím poruší všetky bezpečnostné protokoly.

V tom momente auto zasiahne bomba, ktorú hádže Kubiš, skývajúci sa za elektrickým stĺpom, asi 5 metrov za Gabčíkom. Bežal za autom, ale nesmel s bombou príliš pohybovať, pretože mala citlivú rozbušku. Musel ju hodiť s veľmi blízkej vzdialenosti, aby mu nevybuchla v rukách pri hádzaní. Tlak vzduchu pri detonácii mu poraní ľavú časť tváre a ľavé oko. Napriek tomu je schopný opustiť miesto činu na bicykli.

Dobová karikatúra. Zdroj: Gallica.fr

Auto je poškodené a neschopné jazdy. Črepiny z bomby prerazili operadlo sedadla, na ktorom sedí Heydrich. Dve črepiny prenikajú do jeho tela. Jedna do oblasti chrbta, druhá zasiahla slezinu. Zranenia však nie sú smrteľné. Heydrich sa dokonca pokúša unikajúceho Kubiša prenasledovať. Vystrelí na neho, ale zabudne zasunúť zásobník. Nakoniec sa v bolestiach vráti do auta, kde bezmocne čaká na svoj osud.

Šofér medzitým prenasleduje Gabčíka. Po 15 metroch ho takmer dobieha, ale Gabčík ho strelí do kolena, takže nie je schopný ďalšieho pohybu. Šofér sa pokúša strieľať tiež, ale v rozrušení stlačí poistku a uvoľní zásobník. Takže žiadny jeho výstrel nevychádza.

Predmety atentátnikov, ktoré zaistila vyšetrovacia komisia. Zdroj: Wiki

Zranenému Heydrichovi pomáha okoloidúca Češka, ktorá zastaví práve prechádzajúcu dodávku. Šofér ho odvezie do nemocnice na Bulovke. Počas prevozu je nechránený, napriek tomu sa nikto nepokúsi o jeho likvidáciu alebo únos. Niekoľko Čechov, ktorí práve vystupujú z električky a sú svedkami atentátu, sa dokonca pokúša unikajúceho Kubiša zastaviť, ale ten ich odháňa výstražnou streľbou.

Československo sa razom dostane na titulky svetovej tlače. No kým v Londýne oslavujú úspech operácie Anthropoid, v Protektoráte sa rozpúta peklo.

Hitler chcel popraviť 10000 Čechov

O atentáte sa Gestapo dozvedelo neskoro, lebo česká polícia – zrejme zámerne – skresľovala údaje. V prvom hlásení dokonca ani neuviedli meno nemeckého dôstojníka, na ktorého mal byť atentát spáchaný. Keď vedúci „Oddelenia pre vyšetrovanie atentátov“ Heinz Pannwitz konečne našiel Heydricha sedieť na nemocničnom stole pred operáciou, okamžite informoval vedenie Gestapa. Tam však jeho správe nechceli veriť a považovali ju za žart. K začiatku vyšetrovania teda došlo až v popoludňajších hodinách.

Na Prahu bolo uvalené stanné právo. Kiná, divadlá a reštaurácie boli zatvorené. Vlaky nesmeli opustiť Prahu. Mesto obkľúčila armáda a vykonávala na cestách kontroly. V noci bolo uskutočnených 36000 domových prehliadok a zaistených 650 ľudí.

Pannwitz uvádza, že domové prehliadky nemali mať iný, než psychologický efekt. Nepočítalo sa s tým, že by počas nich odhalili páchateľov atentátu. Neskôr sa zistilo, že medzi skontrolovanými domami bol aj úkryt jedného z parašutistov. Mal to byť práve Karel Čurda, ktorý 10 minút visel zachytený o okenný rám a vyhol sa tak zatknutiu. Paradoxom je, že neskôr sa išiel sám udať.

Keď sa o atentáte na Heydricha dozvedel Hitler, nariadil zastreliť 10000 Čechov. Zastupujúci protektor Karl Hermann Frank však nemeckého vodcu presvedčil, aby rozkaz odvolal. Argumentoval, že na mieste činu sa našla anglická výzbroj a nie je jasné, či atentát spáchali československí parašutisti, nemeckí emigranti z Británie alebo britskí commandos. Zbrojný priemysel v Protektoráte pracoval na plné obrátky a bolo by proti nemeckým záujmom, aby sa český národ extrémne rozrušoval. Hitler nakoniec rozkaz zrušil.

Teprve provedením Hitlerova šíleného rozkazu by se byl stal atentát pro Spojence stoprocentně úspěšným. Krvavá oběť českého národa by jistě vedla k trvalým nepokojům.

Heinz Pannwitz

Správne poznamenáva Pannwitz vo svojej správe.

Frank sa rozhodol postupovať efektívnejšou cestou – cestou odmeny a trestu. Za akékoľvek informácie vedúce k dolapeniu páchateľov mohol ktokoľvek získať milión mariek od nemeckej vlády. Zároveň s tým bolo vyhlásené, že každý, kto pomáha útočníkom, prechováva nelegálne zbrane alebo schvaľuje atentát, bude zastrelený aj s celou rodinou.

Heydrich nakoniec zomiera 4. júna 1942 na otravu krvy. Spolu s črepinami sa mu do tela dostali aj čiastočky čalúnenia sedala, ktoré bolo vyrobené z konskej hrivy a spôsobilo sepsu. Pár dní po jeho pohrebe, v noci z 9. na 10. júna, jednotky Gestapa a Wehrmachtu obkľúčia obec Lidice. Toto miesto si nacisti vyberú na základe nejednoznačného dôkazu, že sa tu majú ukrývať parašutisti.

Zničenie Lidíc, 9. – 10. júna 1942

Obyvatelia sú vyvlečení z domovov. Všetci muži od 15 rokov sú okamžite zastrelení. Ženy sú deportované do koncentračných táborov. Devät zo 104 lidických detí je prehlásených za „vhodné na germanizáciu“ a sú poslané do Nemecka. Ostatné deti končia v koncentračných táboroch, kde 86 z nich zomrie. Domy v Lidiciach sú podpálené a zvyšky stien vyhodené do vzduchu.

Podobný osud postihne 24. júla 1942 aj maličkú osadu Ležáky na Morave, odkiaľ niekoľko mesiacov parašutisti vysielali správy z krátkovlnnej stanice „Libuše“.

Udavačom bol parašutista

Necelý týždeň po vypálení Lidíc, teda 16. júna 1942, sa na políciu prihlási rozrušený a vydesený muž, ktorý sa počas výpovede zajakáva. Po dlhšom rozhovore sa vyšetrovateľom prizná, že je parašutista a prišiel sa prihlásiť, aby ochránil svojich príbuzných pred popravou a prenasledovaním. Jeho meno je Karel Čurda. Na územie Protektorátu bol vysadený v marci 1942 v rámci operácie „Out Distance.“

Heinz Pannwitz si k Čurdovi poznamenáva:

Znovu byla potvrzena zkušenost, na kterou by se vždy měl brát zřetel: agent, i dobrovolně se hlásící, může podlehnout panice!

Heinz Pannwitz

Aj keď Čurda nemá informácie o pobyte Gabčíka s Kubišom, vyšetrovatelia od neho získavajú adresy členov domáceho odboja a udalosti naberú rýchly spád.

17. júna 1942 skoro ráno Gestapo vtrhne do pražského bytu na Žižkově. Býva v ňom rodina Moravcová – manželia Marie a Alois a ich syn Vlastimil. Starší syn Miroslav lieta ako československý pilot v Royal Air Force (RAF). Zomrie o dva roky neskôr pri bojovom lete počas vylodenia v Normandii.

Marie Moravcová tesne pred svojim zatknutím užije ampulku s jedom. Informáciu o možnom úkryte parašutistov nakoniec Gestapo získa od mladšieho syna Vlastimila. Celý deň je vypočúvaný a mučený. Krátko pred polnocou mu vyšetrovatelia ukážu odrezanú hlavu jeho matky. Chlapec sa zrúti a prezradí úkryt v katakombách kostola sv. Cyrila a Metoda.

Češi se nikdy nevzdají!

18. júna 1942 v skorých ranných hodinách sa začne boj v kostole. Bude trvať asi 7 hodín a zúčastní sa ho 800 príslušníkov SS a Gestapa. Hlavným cieľom je získať atentátnikov živých. Kvôli cenným informáciam, ktoré mohli vyšetrovateľom poskytnúť a tiež pre účely propagandy.

K prvému ozbrojenému stretu dôjde v priestoroch kostola, kde z chóru zaútočia traja parašutisti – Adolf Opálka, Josef Bublík a Jan Kubiš. Pred tým, ako sú premožení, dvaja z nich (Opálka a Bublík) užijú ampulku s jedom. Jan Kubiš stráca vedomie po útoku ručným granátom. Po príchode vojakov SS ešte žije, ale na následky svojich zranení počas prevozu do nemocnice zomiera.

Zvyšní štyria muži – Josef Gabčík, Josef Valčík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc – sa nachádzajú v katakombách pod kostolom. Vyjednávanie s nimi neprináša žiadne výsledky. Odmietajú všetky navrhované postupy, akými by sa mohli vzdať.

Heinz Pannwitz do svojej správy poznamenal, že vyjadnávač dostal jedinú odpoveď:

Jsme Češi a Češi se nikdy nevzdají!

Parašutisti ukrývajúci sa v katkombách kostola sv. Cyrila a Metoda

Nacisti sa ich pokúšajú z katakomb vyhnať slzotvornym plynom aj vodou. Keď nič nepomáha, rozhodnú sa prelomiť vchod do podzemia výbušninou. Všetci štyria parašutisti sa však zastrelia skôr, než dôjde k z ich zatknutiu.

Asi pět tisíc Čechů zaplatilo svými životy za smrt jednoho nacistického vraha.

Gen. František Moravec

Konštatuje generál Moravec vo svojich memoároch.

Mesiac po Heydrichovej smrti Spojenci anulovali Mníchov

Úspech „Operácie Anthropoid“ poskytol exilovému prezidentovi Edvardovi Benešovi dobré podmienky na vyjednávanie so Spojencami. Začiatkom augusta Veľká Británia anulovala Mníchovskú dohodu, čím otvorila cestu k obnove hraníc Masarykovho Československa. V septembri sa k nej pridalo aj Slobodné Francúzsko. Osud Protektorátu a tiež osud Slovenského štátu bol týmto definitívne spečatený. S existenciou týchto štátnych útvarov sa po vojne nepočítalo.

Edvard Beneš vo svojom prejave z 30. septembra 1942 hovorí:

V den čtvrtého výročí Mnichova sešli se v Londýně šéf bojující Francie generál Charles de Gaulle a jeho komisář pro věci zahraniční Maurice Dejean s československým ministerským předsedou dr. Šrámkem a zahraničním ministrem Janem Masarykem, aby podpis francouzského premiéra ze dne 29. září 1938 slavnostně z historie našich obou zemí vymazali. (…) Je tomu právě rok, co přišel do Prahy kat Heydrich upevnit masovým vražděním našich lidí dědictví Mnichova. Do roka byl na pravdě – ne boží, ale ďáblově. Takový je dnes také osud Hitlerova mnichovského triumfu a zítra to bude osud celého Hitlerova režimu.

Edvard Beneš

Zdroje:

Monika Holečková

Od Monika Holečková

Volám sa Monika Holečková a som autorkou tohto blogu. Snažím sa príbehy z našich dejín rozprávať tak, aby ste pri nich nezaspali a aby som sa príliš nevzdialila od skutočnosti.